Prvé zasadnutie Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov

Publikovala Národna rada dňa 31.05.2016

Dňa 30. mája 2016 sa konalo prvé zasadnutie Komisie pre podnikateľské prostredie, podporu MSP a živnostníkov pri Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.

Oproti minulému volebnému obdobiu, keď mala Komisia 20 členov, má ich dnes približne 70; mala by sa tak stať rešpektovanou odbornou platformou pre oblasť zlepšovania podnikateľského prostredia. Hlavnou témou zasadnutia bolo zníženie administratívnej náročnosti zamestnania prvého zamestnanca. Podnetom na jej zvolanie bola iniciatíva Združenie podnikateľov Slovenska (ZPS), ktoré dlhodobo poukazuje na zhoršujúce sa podnikateľské prostredie, najmä narastanie finančných a administratívnych povinností podnikateľov voči štátu. Okrem nárastu byrokratickej záťaže čelí podnikateľ, ktorý sa rozhodne zamestnať prvého zamestnanca, riziku desiatok pokút a neprehľadnej spleti právnych predpisov (viac ako tisícka paragrafov, ktoré odkazujú približne na 600 ďalších predpisov a minimálne 20 rôznych pokút, ktorých úhrnná minimálna výška je bezmála 12.500 eur a úhrnná maximálna výška približne 1,4 milióna eur).
Agenda podnikateľského prostredia je prierezová a aj z toho dôvodu je legislatívny proces často komplikovaný a zdĺhavý. Koordinátorom je Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré pripravilo jednotnú metodiku na komplexné posudzovanie vplyvov legislatívy na podnikateľské prostredie. Dalo tiež vypracovať štúdiu o administratívnej zaťaženosti, ktorá identifikovala celkový zoznam 4566 informačných povinností. Z jej záverov vyplýva, že administratívne zaťaženie môže byť znížené o 10%. Podľa štátneho tajomníka Rastislava Chovanca by sa tým ušetrilo 250 mil. eur. Prítomní zástupcova podnikateľskej obce argumentovali, že toto zníženie musí byť jednoznačne väčšie. Aj podľa iniciatívy EÚ je odporúčané zníženie administratívnej záťaže na úrovni 25%.
Zástupkyňa MPSVaR poznamenala, že ZPS vo svojej iniciatíve pomenúva len problémy, ale treba ponúknuť aj riešenia.
Predsedníčka výboru Jana Kiššová v tejto súvislosti pripomenula, že časť požiadaviek podnikateľov na zníženie administratívnej záťaže obsahovali aktuálne návrhy strany SaS, ktoré však vládna väčšina v parlamente odmietla.
Čo sa týka legislatívneho prostredia, podnikateľom spôsobuje veľký problém častá novelizácia zákonov. Optimálne by bolo, keby zákony platili minimálne 2-3 účtovné obdobia, v opačnom prípade sú zdrojom pochybností a chaosu. Ďalším načrtnutým problémom slovenskej legislatívy je podľa prítomných členov Komisie to, že nerozlišuje medzi podnikateľmi podľa veľkosti, čo má často devastačné účinky na najmenších podnikateľov. Bolo by potrebné nájsť deliacu čiaru, prípadne odstupňovať spektrum povinností podľa veľkosti zamestnávateľa. Pre malé podniky je legislatíva tiež často neúmerne tvrdá. Okrem toho sú zákony písané nejednoznačne, z čoho potom automaticky vyplývajú pochybnosti pri ich aplikácii. V tejto súvislosti sa tiež diskutovalo o možnosti zaviesť jednotnú platnosť zákonov maximálne 2-krát do roka, čo sa stretlo s pozitívnou odozvou aj zo strany prítomných zástupcov ministerstiev.
Podľa aktuálnych zmien v legislatívnom procese sa zavádza povinnosť konzultovať legislatívny zámer s odbornou verejnosťou ešte pred spracovaním samotného textu návrhu zákona, čo na jednej strane predĺži legislatívny proces, avšak v konečnom dôsledku bude prínosom pre kvalitu predkladaného zákona.
Ďalším často opakovaným argumentom v prospech veľkého množstva povinností je odvolávka na legislatívu EÚ. Tá však vo veľkom množstve prípadov neobstojí, práve naopak, mnohé slovenské zákony zavádzajú prísnejšie povinnosti, ako nám vyplývajú z legislatívy EÚ.
Štátny tajomník Rastislav Chovanec informoval o novom pravidle, podľa ktorého sa pri preberaní európskych smerníc bude skúmať aj to, či navrhovaná norma v ukladaní nových povinností nejde nad rámec toho, čo požadujú európske orgány.

Článok bol publikovaný na: www.nrsr.sk